Často hovoríme po úspešnej ľavej ruke, že tá pravá je ťažšia a medaily sa získavajú náročnejšie. Po prvom dni tohtoročných ME sme mali na konte zásluhou Rebeky Martinkovičovej striebornú medailu a o dve štvrté miesta sa zaslúžili chlapci Dominik Glod a Michal Girášek. Rebeka bola šťastná a chalani nespokojní.
Druhý deň bol úplne iný. Chalani zabojovali zo všetkých síl, hnala ich túžba po dobrom výsledku, túžba po medaile. Skvelým výkonom po nej siahli. Bronz teší… ale výkony v semifinále naznačovali, že bolo aj na viac. Minimálne v Dominikovom prípade. Ale nesmútil. Naopak, veľký úsmev mu zdobil tvár.
Mal som to šťastie a vešal som mu medailu na krk…a pri blahoželaniach som spomenul… “bronzova no s cenou zlata” a Dominik na mňa pozrel a potvrdil “…veru…táto má cenu zlata”. V kvalitnej súťaži, so silnými súpermi…. vynikajúci výsledok.
Podobne Michal Girášek, bronzový, bojovný, s veľkým srdcom.
A potom prišla naša víťazka. V prvom zápase nastúpila proti Alene Miromanovej, s ktorou v ľavačke dvakrát prehrala. Prvý zápas nám vyrazil dych. Rebeka zvíťazila sekundovým švihom. A keď aj druhú Rusku porazila “a la BUM”, vedeli sme že medaila je naša a zlatá blízko.
Finále bolo jednoznačnou záležitosťou. Dnes bola Rebeka neporaziteľná.
Ako posledná z našich nastúpila Andrea Kušnieriková. Po včerajšom slabšom výkone, sa dnes predstavila v úplne inom svetle. Bojovná, srdnatá…. a víťazná. Bronzová priečka naplnila naše očakávania a opäť zaradila jej výkon, medzi naše najväčšie prekvapenia na šampionáte.
Juniori sa rozlúčili medailami. Zajtra začínajú seniori. Tí v pohode navážili a zajtra ich čaká ľavá ruka.
Držte palce a pozerajte… o 13:00 na Slovak Sport TV1
-mač-