Masters a seniori podali v Bukurešti kvalitné výkony. Spokojnosť a nadšenie neskrýval ani reprezentačný tréner Tomáš Kiss. „Prekvapil každý medailista, aj keď sme verili v medaile hlavne u Petra Spustu. Ten získal titul v ľavačke, čo bol naozaj super výkon. Veľké prekvapenie bolo striebro Matúša Hlubíka, ktorý si ho naozaj zaslúžil. Seniorska ženská reprezentácia tradičné dosiahla stupne víťazov. Tentokrát bronzovú priečku. Barbora Bajčiová dokázala obhájiť „double“ z Litvy, takže sa tešíme na svetový šampionát. Debnarovej 12 titul je úžasná vec a nepotrebuje komentár. Martinkovičová v pravačke nesklamala. Sojková sa presadila v európskej špičke a dúfame, že tam aj ostane. Prekvapila aj Kristína Bobovčaková, ktorá skončila v ľavačke štvrtá a nebyť taktickej chyby, tak by sme mali ďalšiu medailu.
U mužov nesklamal Ivan Gregorička, ktorý potvrdil že patrí k špičke. Super miesta a to piate obsadili Dobrovič a Čeleš. Minarovičovi sa veľmi nedarilo keďže potreboval viac športového šťastia. Uvidíme ak sa mu bude dariť na ďalších medzinárodných súťažiach“, zhodnotil výkony masters a seniorov Kiss.
Radosť, ale aj maličkú nespokojnosť vyjadril Ivan Gregorička. „Veľmi sa teším z bronzovej medaile. Avšak musím konštatovať, že nie som spokojný. Vždy je čo zlepšovať. Súperi boli pripravení veľmi dobre. Najviac som sa potrápil s Moldavcom, s ktorým som nakoniec aj prehral v semifinále. Možno ak by som mal trosku lepšieho a skúsenejšieho rozhodcu v tomto zápase tak to mohlo dopadnúť inak. Každopádne zisk bronzovej medaile v senioroch považujem za úspech. Je to pre mňa obrovská motivácia v tréningu na Majstrovstvá sveta, ktoré budú v Turecku. Urobím všetko preto v mojej príprave aby som opäť vystúpil na stupne víťazov.“
Medzi ženami žiarila Barbora Bajčiová a Lucia Debnárová, ktorej sa podarilo získať dvanásty titul majsterky Európy. „To bol cieľ. A veľká vďaka Bohu za to, že sa to opäť podarilo. Prvenstiev mám už veľa. Ale že sa mi podarí uhrať 11 minútový zápas tak toto bol môj sen. Takže titul číslo 12 si budem navždy pamätať pod statusom “najdlhší zápas v histórii armwrestlingu”.
Unikátny zápas Lucii Debnárovej neostal bez povšimnutia. Jej výkon komentovala americká hviezda armwrestlingu John Brzenk, ktorého Guinnessova kniha rekordov označila za najlepšieho armwrestlera všetkých čias, sedemnásťkrát bol vyhlásený za najlepšieho pretekára v tomto športe bez rozdielu váhy.
„Moje ústa ostali otvorené už po nejakých 8 minútach. Ak sa nemýlim, najdlhší mužský zápas trval cez osem minút, tento cez 11 minút. A boli to ženy! Toto sa musí dostať do Ameriky! Otázka času, kedy Debnarovú pozvú do WAL alebo dostane ponuku od Engiho Terziho. Ľudia milujú drámu, ťažké zápasy. Lucia ukázala veľkú vyspelosť. Presne toto je to, čo vysvetľujem, keď sa ma pýtajú ako je možné, že po toľkých rokoch ruky stále držia. Správne naladení armwrestler po tých rokoch nevie zapojiť rýchle svalové vlákna, ale zato veľmi dobre preciťuje prácu na stole. Lucia je už na scéne nejaký ten čas, pamätám si ju z Vegas, kde mala ďalší zaujímavý zápas proti ruskej súperke. Myslím, že vo WAL by bola lightweight šampiónkou“.
Barbora Bajčiová získala svoj 3. a 4. seniorký titul majsterky Európy. „Pocity boli zmiešané. Moc som sa na šampionát tešila, boli sme tam super partia či už keď som bola s juniormi, masters pretekármi alebo v seniorskom tíme. Ale vieme aká je situácia, keď súťaženie neovplyvňuje Covid tak to je vojna. Mnohé kategórie boli obsadené by som povedala “skromne”. Chcela som si porovnať progres od decembra ale nejak nebolo s kým… Ale šampionát hodnotím pozitívne a odnášam si len tie najkrajšie spomienok“.
V kategórií Masters hájila slovenské farby Dagmar Petrová. „Ak by som to mohla zhodnotiť z viacerých uhlov pohľadu tak by som povedala, že šampionát bol zorganizovaný na dobrej úrovni a rozhodne to malo oveľa plynulejší priebeh čo sa týka napríklad váženia, ako minulý rok, kde sme mali meškanie takmer 7h oproti pôvodnému plánu, čo je pre športovca, ktorý drží váhu veľmi zlé. Súťaž (aj keď s menším počtom súťažiacich nakoľko sa šampionátu pre stopku nemohli zúčastniť silné krajiny ako Rusko, Gruzinsko či Turecko ktoré prišlo v menšom počte keďže sa sústreďujú na domáci svetový šampionát v októbri) bola kvalitne obsadená. Opäť som sa rozhodla súťažiť v kategórií do 80kg a s výsledkom som spokojná aj keď na ľavú to mohlo byt ešte o kúsok lepšie. Teší ma hlavne pravačka, ktorá dlhodobo nie je v 100% kondícii, ale aj vďaka niekoľko mesačnej starostlivosti mojej fyzioterapeutky Ivany Andrassy vydržala a stačilo to na striebro. Do budúcna je ale ešte na čom pracovať a zlepšovať. Teší ma, že ako krajina sme priniesli domov toľko medailí a že sa darilo aj našim nováčikom juniorom“.
To čo začali juniori, masters a seniori kvalitne zakončili. Teraz sa už treba vrhnúť do prípravy na Majstrovstvá sveta, ktoré sa konajú 14-23. októbra v Turecku.