Po nie celkom vydarených majstrovstvách Slovenska a vlastne celej minuloročnej sezóne bola budúcnosť legendy slovenského pretláčania Jána Germánusa na vážkach. V posledných rokoch ho neobchádzali zranenia. Dlhoročný tréning v najvyšších obrátkach si začal vyberať svoju daň. No ako poznáme Germánusa z minulosti, on sa nevzdáva.
Prekvapením bola jeho účasť na súťaži Judgement day v Budapešti. Nikto netušil v akej forme prišiel. On to však dokázal. Zvíťazil. Všetkým vyslal správu, že ešte nie je do starého železa, napriek tomu, že o pár dní bude oslavovať vstup do kategórie masters.
Vo víťaznej nálade sme ho oslovili pred odovzdávaním cien a on, celý usmiaty, rád odpovedal na pár otázok.
Armwrestling.sk: Aký je to pocit byť opäť na najvyššom stupni?
JG: Vždy je to príjemný pocit. Som rád, že sa mi po zraneniach podarilo opäť zvíťaziť. Na majstrovstvách Slovenska som nebol vo forme, ale chcel som sa tej súťaže zúčastniť. Teraz je to už trochu lepšie. Mám rád túto súťaž, vždy som ju mal rád. Mrzí ma, že v tomto roku nie je absolútka, chcel som si skúsiť sily. No výborne som si zatlačil s Jožkom Rozborom. To som potreboval a som rád, že som sa cítil v tých zápasoch dobre.
Armwrestling.sk: Motivuje Ťa to do budúcnosti?
JG: Milujem pretláčanie a chcem pri ňom ostať aj v budúcnosti. O pár dní už budem masters (smiech). Mám syna a to ma motivuje. Chcel by som, aby zažil túto atmosféru, aby zažil svojho otca na súťaži. Nie, nebudem ho nútiť aby pretláčal. Skôr chcem, aby videl viac športov a potom si sám vybral.
Armwrestling.sk: Geneticky však má predpoklady, po otcovi…
JG: Áno, už keď sa narodil, sestrička povedala, že je to silný chlapec. A potvrdzuje to stále. Keď je so mnou v posilňovni, tak mi pomáha ukladať kotúče (smiech). Je to v ňom a ja to budem len rád podporovať. Chcel som, aby bol tu so mnou, no na to si ešte musím počkať.
Armwrestling.sk: Zranenia Ťa pribrzdili, no teraz vyzeráš v dobrej pohode…
JG: Mal som trablov vyše hlavy. A aj také, ktoré nie sú bežné. Napríklad ten biceps (pozn. pri tréningu sa mu natrhol biceps na ľavej ruke). S tým sa aj lekári stretávajú len zriedka. Našťastie sa to zahojilo a môžem trénovať.
Armwrestling.sk: Sily, zdá sa, máš dosť. Skôr je to teraz o cibrení techniky?
JG: Starého koňa, novým fintám nenaučíš. Aj keď skúšam, nie je to to isté ako za mladi. Už si nemôžem dovoliť púšťať súperov do prehrávajúcej polohy a potom ich silou poraziť. Už som niekde inde. Sám vidím a premietam si počas zápasu, čo by som mal spraviť. Viem to, vidím to, ale nie vždy to ide aj spraviť. A to je najdeprimujúcejšie. Ale teraz sa cítim dobre a vidím, že ešte nie je koniec.
Armwrestling.sk: Pravdou je, že mnohí pretláčači súťažia na najvyššej úrovni takmer do päťdesiatky. Napríklad John Brzenk…
JG: Áno, a práve to ma motivuje
Armwrestling.sk: Držíme palce, nech sa darí
JG: Ďakujem
A už si utekal pre cenu pre víťaza. Veríme, že si svoju dávku smoly už vyčerpal a jeho forma bude len stúpať.
-mač-